Hry na ktorých už cítiť vek

Dnes večer som po dlhom čase vytiahol na stôl Attiku, moju úplne prvú modernú spoločenskú hru kúpenú v r. 2005. A bolo to cítiť! :-) Kartónové komponenty, ktoré nemôžu byť obalené (karty surovín mám už dlhší čas v plastových obaloch), priznávam úprimne, už smrdia potom, dlhoročným hraním, ľudským obchytaním. Páchnu človečinou, ako by povedal rozprávkar. Bránite sa tomu? Aké sú vaše skúsenosti? Čaká podobný osud všetky hry? Je to merítko obohratosti alebo aj obľúbenosti hry? Tento problém je perfektne vyriešený pri mariáši - prosto sa dokúpi nová sada kariet. Čo však robiť so zberateľským kúskom? Asi len strpieť trochu nepohody a držať karty-žetóny-iné papierové komponenty ďalej od nosa... Podeľte sa s osobnými skúsenosťami. :-)