Gloomhaven

hodnoceno 452x (Seznam vlastníků)

Gloomhavenské zápisky 03

Autor: Victarion | 1 hodina 0 minut | 9.10.2019 | 4

Hra: Gloomhaven

Hráči: Victarion

Zápisky sú prepisom dobrodružstiev, obsahujú drobné alebo nepriame narážky na postavy, ich schopnosti, ciele, predmety a lokácie. Táto a predchádzajúce kapitoly sa odohrávajú pred samotnou kampaňou.

Kapitola 03: Zuby a čepele

Chlapovi už zmodrali pery a jeho pokusy brániť sa boli čoraz úbohejšie. Nakoniec ruky bezvládne spustil popri tele a nohy mu voľne viseli asi lakeť nad zemou.  Grollo ho jednou rukou držal za krk, druhou pripravený udrieť.

„To stačí, pusti ho!" zvreskla som na Grolla.

Savvas povolil stisk a chlap sa bezvládne zviezol na zem ako kopa handier. Chvíľu bolo ticho, potom sa chlap rozkašľal .

„Čo odo mňa chcete? Ja nič nemám!" zachripel a snažil sa polapiť dych.

Jeksera nám na stole nechala uhlíkom nakreslený náčrt bradatého chlapa s páskou cez oko, ktorý ju okradol.  A hoci sme jeho podobizeň ukázali už asi tuctu zlodejíčkov, žobrákov a kurtizán, nikto ho nepoznal, alebo to aspoň nedal najavo. Konečne sa nám však pošťastilo. Chlap, čo ležal pred nami na dlažbe,  vzal nohy na ramená, len čo letmo pozrel  na náčrtok. Ulička bola relatívne prázdna, takže to vyzeralo, že sa mu útek už-už vydarí, keď sa Grollo s prekvapivou rýchlosťou rozbehol za ním. Grollo bežal - vlastne skákal – dlhými dunivými krokmi. Vždy sa jednou nohou odrazil  niekoľko lakťov do vzduchu a pri každom dopadne na druhú nohu to zadunelo. Ostávali po ňom malé krátery. To som nečakala – vedela som, že je Grollo silný, ale takáto pohyblivosť bola dosť prekvapivá. Predstavte si, že niekto s postavou a silou dospelého medveďa beží za vami tak rýchlo, že jeden jeho krok je ako pol tucta vašich. Grollo bol v okamihu pri ňom , zdrapil ho za krk a mocnou ranou ho prišpendlil k stene asi lakeť nad úroveň zeme. Až na moje zvolanie sa Grollo skľudnil a dovolil neznámemu bežcovi padnúť do blata ulice.

"Kde nájdeme tohto muža?" mávala som náčrtkom pred očami toho chudáka.

"Ja nič neviem," bránil sa.

Grollo ho kopol. Silno. Príliš silno. Rana smerovala do rebier a aspoň jedno určite prasklo. Chlapík zavil.

"Pomätenci! Vrahovia!“ zvreskol, až sa rozkašľal. Vypľul na zem krv.

Napadlo mi, či mu zlomené rebro prepichlo pľúca. Ukázala som mu znova náčrtok bradatého chlapa s páskou cez oko.

"Koledujete si.  Štucháte do osieho hniezda a čakáte, že vyletia motýle.“ Chlap sa snažil posadiť, no bolesť ho zastavila. "Ale viete čo? Choďte si." Chlap vyceril žlté zuby. Mal ich zafarbené krvou. "Choďte si po smrť, keď po nej tak túžite. Nájdete ho v Čiernej mohyle v Mŕtvolese. Prezývajú ho Bradatý bes."

Napadlo mi, že mu hodím nejaké mince, aby mohol zájsť k nejakej mastičkárke. Asi mäknem. Mešca som sa však nedotkla. Pomaly sme sa obrátili a pobrali sa preč, keď sa chlap na zemi znova ozval.

"Koľko vám ponúkli za jeho hlavu? Päťdesiat zlatých? Sto? Mali ste pýtať viac!"

To mi náladu veľmi nezdvihlo. Hlavou mi vírili udalosti posledných minút. Grollov beh, zvuk praskajúceho rebra, žlté zuby pokryté krvou. Stáva sa zo mňa lovec odmien, pracujúci pod cenu a navyše so savvasom, ktorého poznám sotva pár hodín.

Rozhodla som sa zlepšiť si náladu v obchode so zbraňami. Predavač bol zhovorčivý, ale rýchlo som zistila, že toho o zbraniach viem viac ako on. S takmer posvätnou bázňou som hľadela na zdobené dýky, meče západného štýlu, krátke mečíky so zdobenou pošvou, zahnuté šable aj ťažké obojručné meče. Nakoniec som si kúpila len malý brúsny kameň. Do tohto obchodu sa určite raz vrátim. A možno aj cez deň, ako slušný občan. Pri tej myšlienke som sa usmiala - návšteva obchodu splnila svoj účel.

Zo Spiaceho leva sme sa vydali na cestu druhý deň skoro ráno. Na výpravu sme sa zvlášť nechystali. Od Gebuľu som kúpila peceň chleba, sušené mäso a zopár jabĺk. Doplnila som vodu do čutory a dvakrát skontrolovala svoju dýku. Ani zďaleka nebola taká ohromujúca ako tie v obchode so zbraňami, ale neraz mi už zachránila život. A pár životov aj zobrala. Grollo si nevzal nič. Nebo bolo rovnaké ako moja nálada. Zachmúrené a studené.  Mala som dať na svoje pocity a zostať U spiaceho leva pri krbe. Počúvala by som praskajúci oheň a Gebuľu, ako si pospevuje v kuchyni, kým by vonku studený dážď umýval špinavé ulice Gloomhavenu. Prelievala by som medovinu z pohára do hrdla a hrala kocky.  Namiesto toho som v ten deň prelievala krv. A takmer umrela, nebyť Grollovej liečvej sile. Ale o tom už nabdúce.

 Tieto veci zažila a zapísala

Ravena Sa'El 

Odehráno v: Nitra (Okres: Nitra)