nepřihlášený

přihlásit

registrovat

Gloomhaven

Počet hráčů: 1 - 4
Doporučený věk: od 12 let
Herní doba: 120 min
Herní svět: Fantasy
Herní kategorie: vývoj postavy
Čeština: v balení hry
Vydavatelé: Albi
Cephalofair Games
Autoři: Isaac Childres
Rok vydání: 2017
Sdílej: Facebook

Gloomhavenské zápisky 01

Autor: Victarion | 1 hodina 0 minut | 13.8.2019 | 6

Použitá hra: Gloomhaven

Hráči: Victarion

Zápisky sú prepisom dobrodružstiev, obsahujú drobné alebo nepriame narážky na postavy, ich schopnosti, ciele, predmety a lokácie. Táto a nasledujúca kapitola sa odohráva pred samotnou kampaňou.

Kapitola 1: Grollo

Vozík hrkotal po kamennej dlažbe a natriasanie ma vytrhlo z myšlienok. Na rybom trhu vládol ruch. Obchodníci sa prekrikovali jeden cez druhého a oslovovali zákazníkov v rôznych rečiach. Plešatý mních v špinavej sutane opisoval pekelné muky skupinke veriacich a oduševnene pritom rozhadzoval rukami. Žobráčka sa snažila schmatnúť okoloidúcich za nohavicu a vystaviť na obdiv to, čo jej zostalo z nohy. Pehavá slúžka so slzami v očiach zbierala črepy hlineného džbánu. Asi 12-ročný chlapec sa predieral davom a striehol na nechránený mešec. Mozaiku ľudí a zvukov dotváral všadeprítomný smrad. Starý prístav v Gloomhavene smrdel rybami, sadzami a splaškami. Ja som však smrdela horšie ako toto mesto a to už je čo povedať.

Už sú to asi dva týždne, čo som naposledy spala pod strechou. Rozhodla som sa, že dnes sa konečne najem teplého jedla a vyspím v suchu. Leto končilo a noci začínali byť studené a vlhké. Zoskočila som z vozíka a poďakovala farmárovi, s ktorým som sa zviezla posledný kúsok cesty. Ponúkla som mu štyri šestáky za to, že mi ušetril niekoľko hodín chôdze, no nechcel. Mal ich zobrať. Koniec-koncov, boli jeho. Trochu som mu odľahčila mešec, kým sa dohodoval s vojakom pri tržnej bráne o výške mýta. Nuž čo, aspoň si naňho pripijem, keď si na jeho účet objednám pivo.

Chvíľu som blúdila úzkymi uličkami, kým som našla hostinec. Na vývesnom štíte bol do dreva vyrezaný škaredý lev a pod ním sa odlupoval nápis "U spiaceho leva". Keby som vtedy tušila, čo všetko mi prinesie návšteva toho miesta, asi by som radšej znova spala pod holým nebom. Vzhľadom na váhu môjho mešca som si ani nemohla veľmi vyberať.

Krčmár v mastnej zástere kusom špinavej handry utieral drevený korbeľ. Kým som stihla niečo povedať, osopil sa na mňa chrapľavým hlasom.

"Peniaze máš?"

Ukázala som mu obsah môjho mešca. Jeden strieborný groš, dva medené toliare, šesť grošov a sedem šestákov, vrátane farmárovho príspevku.

"Hentie neberiem," ukázal krivým prstom na groše. "Za strieborniak máš večeru a slamník v podkroví. Za toliar dva korble piva."

"Dám ti strieborniak a dostanem aj to pivo," skúsila som vyjednávať.

Fľochol na mňa pohľadom. Pochopila som. Ak nechcem polievku s jeho chrchľom, musím zaplatiť, čo pýtal. Nebola to zlá cena, ale boli to moje posledné peniaze. Položila som peniaze na pult a snažila si zapamätať zvuk, ako zaštrngotali. Kým šiel krčmár pripraviť dozadu jedlo, skontrolovala som únikové východy. Dvere, ktorými som prišla, dvere do kuchyne a schody na horné poschodie, čo bude zrejme slepá ulička. Prešla som pohľadom po osadenstve podniku. Pri stole kúsok odo mňa sedeli dvaja otrhanci a niečo šeptom preberali. Keď si všimli, že si ich obzerám, stíchli. Rýchlo som uhla pohľadom. V tieni pri schodoch sedel Savvas. Bolo zvláštne ho tu vidieť, savvaská rasa nie je veľmi sociálna. Ľuďom a ostatným druhom sa radšej vyhýbajú. Vlastne celkom ako ja.

Všimol si ma. Oči mu svietili nažlto, svetlo sviečky zvýrazňovalo jeho hrboľatú, kamennú kožu a dodávalo jeho ohromnej postave strašidelnosť. V obrovskej ruke zvieral korbeľ, veľký ako sud. Na pulte pri mne pristála drevená tácka s misou cesnakovej polievky, malý okrúhly bochník chleba a kúsok žltučkého syra. Na tácke bolo ešte čosi - malý zvädnutý fialový kvet. Pozrela som na krčmára, no ten sa hneď otočil a vrátil do kuchyne. Zasmiala som sa. Aj v tom najhoršom pajzli, aký si viete predstaviť, sa nájde osoba s estetickým cítením, dobre skrytým pod hrubou vrstvou mastnoty a chlpov. Z riedkej polievky sa parilo. Chlípala som ju pomaly, vychutnávajúc si každý hlt. Ktovie, kedy sa zas takto najem. Predstava spánku v teple s plným žalúdkom trochu uvoľnila to napätie, ktoré som cítila, odkedy som prišla do Gloomhavenu. Povolila som svoju ostražitosť. Len na chvíľu. To stačilo.

Tí dvaja, čo si predtým šepkali, si prisadli ku mne - každý z jednej strany.

"Aha hu, jag jej chutí," ozval sa prvý s rapavou tvárou a červeným nosom.

"Slečinka asi nie je tunajšia," ozval sa druhý. Z úst mu smrdelo tak, že jeho dych bol takmer viditeľný.

"To by nejella té splašky, keby je odtálto," potvrdil mu rapavý.

"Starý Gebuľa prihrieva pomyje, ktoré jeho sused leje prasatám," zachechtal sa druhý. "Ale pálenku robí dobrú".

Pravou rukou som pomaly mierila k dýke, ktorú som mala za pásom.

"Keď nie si odtiaľto," pokračoval ten so smradľavým dychom, "možno by si potrebovala sprievodcu. Alebo ochrancu. Alebo oboch."

Uškrnula som sa. Oni chceli ochraňovať mňa. Napadlo mi, či ma tu Gebuľa nechá prespať, keď mu zabijem dvoch štamgastov v jeho vlastnej krčme. Kým som stačila čokoľvek urobiť, prisadol si oproti nám ten Savvas. Obaja grázli stuhli. Savvas mlčal. Tí dvaja sa na seba pozreli, chvíľu váhali a odhadovali svoje šance. Potom naraz vstali a vybrali sa k dverám. Ten prvý ešte odpľul na dlážku, aby ukázal svoje opovrhovanie. Zostal tu po nich len smrad. Pozrela som na toho Savassa bližšie. Niečo mi na ňom nesedelo, len som nevedela prísť na to, čo to je.

"Ďakujem, ale to nebolo treba, poradila by som si sama."

Neodpovedal, iba na mňa krátko pozrel.

"Rozumieš spoločnej reči?" opýtala som sa pre istotu.

Nič.

"Ja som Ravena," a ukázala som pri tom na seba.

Žiadna reakcia. Vrátila som sa teda k polievke. Ticho mi nevadilo, práve naopak. Radšej budem potichu, plodnej konverzácie som si dnes užila tak akurát. Chlebom som povytierala misku dosucha. Syr vyzeral lepšie ako chutil. Štvrťku bochníka som sa rozhodla odložiť na zajtra.

"Grollo", zavrčal Savvas, až ma myklo.

"Čo?" nechápala som.

Pozeral na mňa tými žltými očami bez zreničiek. Ukázal na seba. "Grollo," zopakoval burácavým hlasom.

Tak som sa zoznámila s Grollom, ktorý mi odvtedy pár krát zachránil život. Pár týždňov sme spolu putovali, kým... Ale o tom už nabudúce.

Tieto veci zažila a zapísala

Ravena Sa'El

Odehráno v: Nitra (Okres: Nitra)

Komentáře

super

teším sa na pokračovanie :)

13.8.2019 08:33:20

Přidat komentář

Tato funkce je dostupná pouze přihlášeným uživatelům!

Můžeš se přihlásit nebo registrovat.

Vybíráme z aukcí

Escape room
Escape room
Akt. cena: 420 Kč
Končí za: 3 dny

Velké herní akce

Kalendář všech akcí >>