Escape Room: Úniková hra pro 2 hráče

hodnoceno 15x (Seznam vlastníků)

Odohrané všetky 3 scenáre

Autor: Vacsik | 4.8.2020 | 0

Únikovú hru Escape room pro 2 hráče sme hrali podľa zadania dvaja. Keďže to bola naša prvotina typu Escape Room, tak sme v úvodnej náučnej hre Únos na seba vzájomne neveriacky pozerali, čo akože v hre máme riešiť. Táto náučná skrátená hra slúži skutočne na to, aby naučila hráčov ako zdolávať úlohy. Príbeh nás úvodom zavedie do neznámej izby, kde sa preberieme z mrákot a posledné na čo si pamätáme, je úder do hlavy. Boli sme unesení neznámim páchateľom, ktorý nás v tejto izbe zamkol. Potrebujeme sa dostať na slobodu, a to tým, že nájdeme ten správny kód do zámku dverí, skôr ako sa náš únosca vráti.

Veľmi sa nám nedarilo nájsť riešenie, tak sme len tak rozmýšľali, čo vlastne máme robiť. Ani sme sa nenarúšali a prešlo 5 minút z nášho času. Neváhali sme a po uplynutí stanoveného času sme si prečítali nápovedu a už nás to posunulo správnym smerom. Zopár krát sme zaváhali a pozreli si aj ďalšie nápovedy. Keďže sme netušili ako kľúče do dekodérov fungujú, tak sme sa pozreli na časť výsledku prvého kľúča, aby sme sa pohli ďalej. Ale to bola nováčikovská daň. Výsledkom bol neúspešný pokus, chýbala nám minúta a pár sekúnd k stihnutiu 15 minútového limitu.

O to viac sme boli navnadení na druhý scenár Väzenský ostrov. V tejto hre sa už nováčikovská neskúsenosť neprejavila. Pripravili sme si hru, zapli dekodér s časovačom v aplikácii a pustili sa do príbehu hry. V tomto scenári sme sa ocitli v ostro sledovanej väznici na ostrove, odkiaľ sme plánovali ujsť. Potrebovali sme na to plán, ktorý sme si po nociach v celé pripravili. Už len ho zrealizovať. Pomocou plnenia zadaní 3 úloh sme sa postupne dostavali stále bližšie k úteku. Otvárali sme zámky, liezli vo ventilačných šachtách a na záver sme ufujazdili v člne z ostrova. Navnadení neúspechom z prvej hry Únos, sme tentokrát nezlyhali a ako ostrieľaným uprchlíkom sa nám podarilo z ostrova utiecť viac ako 3 minúty pred uplynutím 60 minút. Na záver radostná foto z úspešného zvládnutia bola čerešničkou na torte. Na fotke, ktorú nám na záver ponúkla aplikácia na pamiatku, sme mali naše podobizne a dosiahnutý čas s veľkým nápisom „we escaped“ („utiekli sme“).

Do tretieho scenára som sa pustil sám, čo sa ukázalo ako hendikep. Rozsiahlosť počtu úloh bola na úkor drahocenného času, ktorý mi na záver chýbal. Úlohy a rébusy sa mi podarilo vyriešiť, čo aspoň čiastočne vyvolalo radosť v srdci. Od prepuknutej radostnej eufórie ma obral časový 60 minútový limit, ktorý neúprosne odpočítaval môj slobodný pohyb v Ústave hľadajúc svoju manželku. To bola hlavná úloha daného scenára. Keďže mi manželka s ústavu prestala písať listy a pár posledných bolo veľmi záhadných, začal som šípiť, že niečo nebude v poriadku. Sadol som do auta a uháňal na adresu ústavu. Na moje prekvapenie išlo o starú budovu vo veľmi zlom stave. Keďže bola noc a bolo dávno po návštevných hodinách, ak som chcel zistiť, čo je vo veci, musel som sa dnu vlámať. Ani som netušil, že násilným preniknutím do ÚSTAVU som aktivoval odpočítavanie 60 minút, čo bol čas kedy ma určite odhalia. Začala teda samotna hra, boj s časom a 3 úlohami, aby sa mi podarilo manželku nájsť a spolu s ňou utiecť s ústavu. Na izbe, kde mala byť som ju ale nenašiel, a premkla ma hrôza, že je práve na operačnej sále, ako mi to písala v liste. O to skôr som ju musel nájsť. Našťastie aj zamestnanci začali hľadať votrelca, takže operáciu nezačali. Ale to predbieham. Sliedil som po ústave a vypytoval sa pacientov, kde by som našiel svoju ženu. No nebolo to vôbec jednoduché všetkým pacientom z rôznymi diagnózami porozumieť. Na niektorých mi pomohla nápoveda, niektorých som prekukol a čítal medzi riadkami, ale niektorých nie s nie pochopiť. Keďže som už nabral veľkú časovú stratu, pomohol som si riešením, aby som stihol aspoň vidieť manželku pred tým, ako ma dolapia. Manželku som našiel, ale bola pod sedatívami, a tak sa s ňou utiecť nedalo. Začal som hľadať protilátku na jej prebratie a snažil sa nájsť skrytý pacientmi vyhĺbenými tunel von, ktorý bol jedinou únikovou cestou, keďže všetky štandardné východy boli strážené. Aj keď po časovom limite, ale pár minút po jednej hodine sa nám konečne spoločne podarilo izbu s tunelom nájsť a tak sme neváhali a preplazili sa cez neho aj s manželkou von. Bola to obrovská úľava cítiť svieži čerstvý vzduch a nie zatuchnutie miešané s typickým nemocničným pachom. Čo tam po čase, dôležité je že sme prežili. Hurá.

V tejto tretej epizóde pri tretej úlohe nenájdete v riešeniach presnú kombináciu kódov. Iba odkaz na web stránku, kde si viete dane riešenie nájsť. Mne sa to podarilo vyriešiť samostatne, takže danú web stránku som nemusel navštíviť.

S digitálnou aplikáciou dekodéra nebol žiadny problém.

Jedinú sťažnosť by som mal smerom k aplikácii, že fotky na záver sú dosť nekvalitné s malým rozlíšením. Slúžia jedine na šérovanie výsledku, a spomienku na hru, inak sú pre nekvalitu nepoužiteľné. To že nefungovala v aplikácii ani hudba nás tak veľmi nemrzelo, ale mohlo to ešte viac dokresliť atmosféru hry.