Blood Rage

hodnoceno 554x (Seznam vlastníků)

Ten krat poprve

Autor: DuFuS | 2 hodiny 0 minut | 25.5.2020 | 1

Hra: Blood Rage

Hráči: DuFuS a 2 neregistrovaní

Naša cesta svetmi stolných hier nás zaviedla na ďaleký sever, kde sa do zamrznutej pevniny zarezávajú spletité fjordy, nočnú oblohu farbí Aurora borealis a k nebu sa týči gigantický Yggdrasil so svojimi deviatimi svetmi. V čele kmeňa vrán (Dušan), vlkov (Ľubo) a medveďov (Ivo) sme zaparkovali naše drakkary na pobreží, lačne upierajúc zrak k domorodým osadám, zrelým pre poriadny pľunder. Už deduško Conan vedel, že najväčším potešením je rozdrviť svojich nepriateľov hnať ich pred sebou a z diaľky počuť nárek ich žien. Verní tejto životnej múdrosti a masovo skandujúc „Valhalleluja!“ sme sa teda po hlave vrhli do krutého sveta „Blood Rage“.

V tejto hre si hráč snaží vypestovať klan tých najtvrdších (alebo aspoň najnatvrdlejších) vikingov, ktorých následne používa k rabovaniu jednotlivých oblastí na mape a k vybíjaniu klanov ostatných hráčov. Nijako zvlášť zložité pravidlá ale v sebe skrývajú pomerne veľkú mieru variability v hernom prístupe. Ten je určený predovšetkým vylepšeniami, ktorými svoj tím severských hrdlorezov vybavíte. Môžete si tak pokojne vyskladať bandu samovrahov, ktorá sa bude s pokrikom „Odin akbar“ rozbíjať o nepriateľskú obranu a body bude zbierať vďaka svojej hrdinskej smrti.

Takúto árijskú odnož Al-kajdy si v prvej partii vyskladal Ľubo. Spočiatku síce za Ivom a Dušanom zaostával, avšak v druhej polovici hry začala jeho stratégia prinášať svoje ovocie. Vďaka výhodnej kombinácii autodeštrukčných lodí a bonusov za bojovníkov hodujúcich vo Valhalle mal pred svojimi súpermi po poslednom Ragnaroku až desivý náskok. Lenže v hre sa na konci bodujú ešte aj vylepšenia kmeňa a tu sa ukázala slabina vlkov. Zatiaľčo vrany a medvede zozbierali desiatky bodov za dosiahnutý pokrok, Ľubove sfanatizované šteňatá mali hlavy príkladne vygumované a pozbierali iba bodové drobky. I to mu síce stačilo k víťazstvu, no rozdiel medzi klanmi bol iba v jednotkách bodov.

Druhá hra mala výrazne odlišný ráz. Vikingský masochizmus sa tentokrát rozhodol praktizovať Ivo. Ľubo zasa siahol po taktike „nás mnógo“ a svojimi vlčími svorkami začal zaplavovať mapu. Problém bol v tom, že Ivovi medvedi v Ľubovej armáde uzreli príležitosť k asistovanému harakiri. A aby bolo osadenstvo Valhaly náležite diverzifikované, Ivo čas od času Ľubove rady preriedil obrovským trollom. Kde sa dvaja vybijú, tretí rabuje. Dušan sa takto v jednom momente ocitol na mape úplne sám a mohol si tam robiť, čo sa mu zachcelo. Medvedi a vlci, vysilení vzájomnými konfliktami, naňho bodovo čím ďalej tým viac strácali. Ľubo jedinú svoju nádej videl v znovuvybudovaní početnej armády, ktorá by v záverečnej epickej bitke rozdrvila Dušana a strhla víťazstvo na vlčiu stranu. Škoda len, že k žiadnej bitke nakoniec nedošlo. Dušan sa zachoval veľmi nevikingsky a vôbec sa nenechal vyprovokovať. Ľubovi zasa k útoku už neostali žiadne akcie a hra tak skončila vyložene antiklimakticky. Záverečné hodnotenie bolo hotovou hostinou pre vrany. Dušan vyhral až nešportovo drvivým rozdielom a jeho bojovníci tak mohli celú noc oslavovať, chlastať pri tom medovinu a tancovať „Norwegian Reggeaton“.

Odehráno v: Košice - Sever (Okres: Košice I)