Dojmy po prvých hrách

Už pred Vianocami som sa tešil, že túto Eklundovu hru zahráme v plnej sile vo štvorici, ale kvôli chorobe kamaráta sme o tuk pôvabných slečien Grónska bojovali len v trojici, za Morských Sámov nemal kto hrať. Hra je mechanizmami veľmi príbuzná predošlej Eklundovej hre Neanderthal, má zopár noviniek, ale pocitovo to je stále starý dobrý Neanderthal. Keď som si ju predobjednával, bolo to hlavne preto, že umožňuje hru 4 hráčov.

Každý hráč má svoj kmeň, s ktorým sa snaží prežiť besnenie grónskej zimy, nedostatok surovín a prípadne podľa okolností buď stať sa najväčším alfasamcom s množstvom ulovených zvieracích trofejí, alebo pokorným, ale životy pohanov nešetriacim kresťanom, ktorý sa infiltruje do polyteistických kmeňov a pokúša a ich obrátiť na vieru v jediného boha. V jadre sa ale stále pokúšate v rôznych biómoch zo zverov získať suroviny (tuk, železo či mrožovinu), uloviť ich na trofej prípadne domestikovať alebo skonštruovať nejaké síce primitívne ale veľmi dôležité vynálezy. Vikingské lode sem tam donesú aj nejaké výdobytky z Európy, ktoré môžete dražiť a verte, že aj obyčajný hrniec vie v ťažkých časoch zachrániť celý kmeň.

Oproti Neanderthalu už nemusia hráči dražiť dcéry, tie majú už od začiatku hry, akurát, že majú tak dobré špeciálne vlastnosti, že o nápadníkov z iných kmeňov nie je núdza. No a komu sa neujde dcéra, ešte stále sú v hre kozy, ovce a poníky. Hlavnou zmenou je ale náhrada mechaniky vývinu mozgu za akoby kmeňovú stranu hráčskych dosiek v Neanderthale, pričom na počiatočnej polyteistickej strane získavate víťazné body aj za trofeje a na monoteistickej za železo a mrožovinu. Pomerne potrebnou surovinou je ale tuk, resp. energia, ktorou platíte za udržiavanie starejších a zdomácnených zvierat pri živote. Mrznutie pologúľ nahradil presun biómov z teplej na chladnú stranu, kde je lov oveľa náročnejší. Zaujímavým prvkom je aj priradenie dvojíc kmeňov k domácim územiam na severu a juhu, takže ak chce kmeň zo severu ísť loviť a šíriť semä na juh, musí mať buď sane alebo starejšieho moreplavca. Ďalšou novinkou sú dve karty Nového sveta v kanadskom Newfoundlande (Markland a Vínland), ktoré sú súčasťou radov biómov a fungujú ako samostatné kolónie, kde je nutné sa ale plaviť. Eklund zároveň akoby vypočul hlasy volajúce po nejakej možnosti skorigovať zlé hody kockami a v Greenlande je viacero prvkov, ktorými možno zlé hody opraviť (prehodenie kociek) či vynulovať prípadné straty, pričom schopnosti prehodenia kociek sú rozhádzané na kartách jednotlivých kmeňov a kartách vynálezov.

No a po krátkom antré, prejdime k zážitkom samotným. Že hra nabáda k trashtalku už samotným mechanizmom získania schopnosti dcér pomocou manželstva s cudzími lovcami sme vedeli. Ale že sa to miestami zvrtne v zooporno, to prekvapilo aj nás samotných. Alebo sme len asi nepochopili mechaniku, že svojej ovci usteliem, dám je teplého sena (podmienka pre zachovanie zvieraťa), aby som získal potomstvo vo fáze zvierat a nejaká zelená tunitská paskuda od susedov si to potomstvo vezme namiesto mňa.

Hra bola pomerne zábavná, ale opatrná. V podstate sme sa do otvorených bojov na biómoch alebo dcérach nepúšťali, ale za to barana som si už po 4. návšteve tunitského alfasamca musel chrániť a pred maštaľou bolo pár potýčok. Každý si tak trošku hral na svojom piesku, niečo ulovil, populácie kmeňov sa udržiavali viac-menej na stredných až nízkych hodnotách a aj to prispelo k tomu, že sme boje nechceli moc riskovať. V závere hry, ktorá trvá presne 10 kôl (nie je tu možné predlžovanie ako v Neanderthale pomocou Würmského zaľadnenia), som bol na tom najbiednejšie ja, starejší boli podochnutí, tak som prešiel na kresťanstvo a chcel som vyskúšať stiahnuť do pekla aj súperových Tunitov za to zverské smilstvo. To sa mi vyslaním posla a prehováraní kmeňa dvomi biskupmi aj podarilo a zrušil som Tunitom 9 bodov za trofeje, lebo sa mu po konverzii rátalo namiesto trofejí železo a mrožovina. Napriek môjmu kingmakingu to ešte súper za Tunitov mohol vyhrať, ale na Marklande hodil zle a umrelo mu viacero osadníkov Nového sveta, takže to vyhral Viking, druhý bol Tunit a ja za Thulanov na chvoste s veľkým odstupom.

Určite to chce ešte doštudovať niektoré herné situácie a prečítať si nanovo pravidlá, aby sme z toho vytrieskali naozaj epické partie. Ale rozhodne to má potenciál, dupľom keď ešte uvážime možný variant hry “Nacistické Grónsko”.