Evropa: Otázky a odpovědi

hodnoceno 156x (Seznam vlastníků)

Recenzia hry

Autor: monkeyml | 19.1.2011 | 4

„Na kocke padla šestka. Hmmmm...tak to si môžem vybrať históriu, šport alebo príroda-technika-veda. Históriu už mám, šport spravím kedykoľvek. Skúsim tú prírodu. Veď to nemôže byť až také ťažké. Potom zaznela otázka: „Koľko plodov má priemerne jeden dub ročne? Tolerancia 5 000!“. Celý stôl protihráčov za začal uchechtávať a mne neostalo nič iné, len dať tip. „Sedemsto?“, „Nieeeee“ vybuchli súperi už do regulérneho smiechu. 15 – 20 000!“

Aj takéto situácie môžu nastať v hre „Evropa - otázky a odpovědi“. Ide o vedomostnú rodinnú hru s veľmi jednoduchými pravidlami pre dvoch až šiestich hráčov. Princíp hry je založený na správnom zodpovedaní otázok, ktoré sú hráčovi kladené zo šiestich okruhov – história, geografia, šport, príroda/veda/technika, kultúra a rôzne. Ak hráč úspešne získa šesť správnych odpovedí, vyberie si jednu zo štyroch ciest na hracom pláne, ktoré vedú do stredového políčka. Kto sa tam dostane a ako prvý správne zodpovie otázky, vyhrá celú hru.

Obsah balenia hry tvorí šesť plastových panáčikov typu „človeče nehnevaj sa“ v rôznych farbách, jedna šesťstenná kocka, 36 kartónových žetónov s mapou Európy v šiestich farbách, hrací plán, pravidlá a 400 kariet s 2400 otázkami.

Príprava hry je veľmi jednoduchá. Každý z hráčov si zoberie jednu figúrku a položí ju na jedno z rohových polí na rozloženom hracom pláne. Na jednom poli môže stať aj viac panáčikov naraz. Vedľa dosky sa umiestnia kartónové žetóny, aby ich hráči mali po ruke počas hrania. Balík s kartami sa dôkladne zamieša a taktiež sa položí blízko hracieho plánu. Nakoniec každý z hráčov hodí kockou a komu padlo najvyššie číslo, začína.

Začínajúci hráč opäť hodí kockou a pohne sa o príslušný počet políčok. Pole na ktorom skončí svoj pohyb určuje okruh otázky. Hráč po jeho ľavici vezmi najvrchnejšiu kartu z balíčka kariet a prečíta otázku z daného okruhu (ak sa v priebehu hry hráč dostane na rohové pole, môže si vybrať okruh sám). Ak hráč otázku zodpovie správne, dostane jeden žetón vo farbe okruhu a jeho ťah končí. Ak odpovie nesprávne, jeho ťah taktiež končí, ale nezíska žiaden žetón. Ak už hráč žetón daného okruhu vlastní, môže hádzať ešte raz a ďalej odpovedať na otázky až do momentu, kedy buď získa žetón ktorý nevlastní, alebo odpovie nesprávne. Potom hra pokračuje v smere hodinových ručičiek. Cieľom je získať čo najskôr po jednom žetóne z každého okruhu. Komu sa to podarí, môže si vybrať jeden zo štyroch rohových polí, kde sa následne musí dostať. Hráč hádže normálne kockou a v zmysle pravidiel po každej správnej odpovedi môže ísť ešte raz, kým sa nedostane na vybrané rohové pole. Na to sa hráčovi stačí dostať, teda nemusí hodiť presné číslo na kocke. Po dosiahnutí políčka sa jeho ťah končí. V nasledujúcom ťahu sa hýbe od rohového poľa smerom k stredovému a musí správne odpovedať na otázku z okruhu, ktorý je na poliach zobrazený. Keď sa dostane na stredné pole, vyberá mu okruh protihráč po jeho ľavej ruke, avšak bez toho, aby si otázky na karte prečítal. Hráč, ktorý prvý zodpovie správne otázku v strednom poli, vyhráva celú hru.

Táto hra nie je určite zložitá z hľadiska herného mechanizmu a myslím si, že veľa ťažkým „gamerom“ sa bude zdať aj nudná. Na strávenie chvíľky existuje určite mnoho iných rýchlych a zábavných hier. Každopádne si myslím, že ak sa stretne dobrá partia ľudí, ktorý nie sú v hernom svete zorientovaný a poznajú sa celkom dobre, vie táto hra príjemne vyplniť hodinové vákuum v chatovom programe, či nepriazni počasia. Pre rodinné hranie je táto hra priam ideálna, lebo sa pri nej dá zábavnou formou naučiť množstvo zaujímavých informácií. Zároveň je nutné povedať, že víťaz hry nemusí byť nutne ten najmúdrejší zo skupiny, lebo variabilita otázok a ich náročnosť je skutočne odlišná a nerovnomerná. Váš súper dostane otázku z histórie, ktorá sa dá považovať za banálnu, ale vy si vyberiete akurát štátnicovú otázku na profesúru. Určite by som túto hru neodporúčal ľuďom, ktorý sa nevedia odosobniť od svojho ega a prijať trpkosť prehry od „menej múdreho“ súpera. Čo sa týka problému opakovania otázok, ten samozrejme môže nastať. Nám sa už stalo, že sme nejakú otázku už počuli, ale zväčša sme si nepamätali na správnu odpoveď (áno, aj to sa stáva). Určite sa po 50-tich odohraných hrách budú otázky opakovať častejšie a tým pádom aj hranie bude tým pádom nudnejšie. Za seba môžem povedať, že mne sa hra páči. Užil som si pri nej s partiou ľudí dobrú zábavu a čo-to sa aj priučil. Určite si viem predstaviť, že ju budem hrávať so svojimi deťmi ako rodinnú školskú výchovu. Táto hra má svoje výhody aj nevýhody a určite nepatrí medzi výkvet hier a „nutnú“ výbavu hráča, ale istým typom ľudí (ako napr. mne) vie taktiež priniesť pár príjemných a užitočných chvíľ.